Prázdninové štvrtky

Prázdninové štvrtky

Štvrtok!
Deň , ktorý najviac neznášam. Vo štvrtok totiž mávame matematiku a ja a matematika , to nikdy nešlo dokopy. Ale tento štvrtok je úplne iný ako tie ostatné. Dnes sa začínajú prázdniny. Nastal deň , za ktorý som sa úpenlivo modlila od druhého septembra , a práve vo chvíli , keď mi triedna odovzdáva vysvedčenie , nepociťujem žiadnu radosť.
Pred očami mám ešte stále ten moment, kedy sa všetky moje prázdninové očakávania stratili ako prach vo vetre.
Bol teplý májový podvečer, v našom byte už bolo mierne šero , no moja mama ešte stále nebola doma . V tej chvíli som ešte nemala čo i len tušenie , že už o pár hodín sa moje prázdninové sny zmenia na krutú nočnú moru.
-Zdenka! - kričí mama spoza dverí. –Podarilo sa to! Dostala som tú robotu v Nemecku,- ozýval sa mamkin hlas po celom byte.
- A, Ale mami ja som nevedela, že chceš ísť pracovať niekam inam. A to akože budem v byte celé prázdniny sama?- zaiskrilo sa mi v očiach.
-Nie!- skríkla mama rázne.- Ani nápad! Celé dva mesiace stráviš u starkej na dedine a v septembri k nám príde na ten mesiac teta Jana.-
Tak. A teraz som skončila na plnej čiare. Namiesto toho ,aby som išla so spolužiakmi osláviť vysvedčenie a rozmýšľala o tom , čo si oblečiem na večernú diskotéku, som si so slzami na krajíčku balila veci do obrovského kufra.
21.júl 2005
A je tu zase štvrtok. Tento však vôbec nevyzerá tak hrôzostrašne ako to bolo počas školského roka. Prázdniny na dedine sú ÚŽASNÉ. Je pravda, že prvé dni tu bola hrozná nuda. Hlavne, keď som musela celé dni stráviť so starkou a jej kamoškami. Tieto tety celé dni trávili modlením, okopávaním a klebetením. No proste úplná katastrofa.
Až raz, keď som už zase musela hneď ráno vyskočiť z postele a ísť nakúpiť, som v obchode natrafila na celkom milú babu.
- Slečna prepáčte, ale keď nemáte dosť peňazí, tak načo toho potom toľko kupujete? – kričala na ňu predavačka
- Koľko ti chýba? Opýtala som sa jej.
- 26 korún. – Odpovedala
- Teta ja to za ňu zaplatím. Pripočítajte to k môjmu nákupu.
- Ďakujem vrátim ti to.
- To je v pohode, inak ja som Zdenka.
- Ahoj ja som Zuzana, ešte som ťa tu nevidela
- Moja mama odišla na brigádu do Nemecka a mňa poslala sem za starkou
- Tak to ti nezávidím
- Ozaj a čo sa chystáš dnes robiť? Ak nemáš nič v pláne, mohla by si sa ísť so mnou kúpať. Čo povieš?
O jedenástej som už ležala spolu so Zuzkou a jej kamoškou Janou pri jazere. Rozprávali sme sa a smiali až do chvíle, kým nás nevyrušil chlapčenský krik. Boli to miestni chalani a Zuzanini kamoši. Martin, Paľo a MILAN. Milan bol ten najkrajší chalan akého som kedy videla. Vysoký, tmavý, modrooký no proste typický hrdina všetkých románových fikcií aké som kedy čítala. Zaľúbila som sa do neho na prvý pohľad a v tomto momente sa tieto nenávidené prázdniny zmenili na najkrajšie na svete. Bolo to ako vo sne. Dlho sme sa spolu rozprávali, smiali, až sme sa napokon dohodli, že zajtra všetci spoločne vyrazíme na dedinskú diskotéku. Bola som celá bez seba a už teraz som sa nevedela dočkať.
- Ani náhodou. – skríkla starká, keď sa dozvedela o mojich plánoch
- Ale starká a čo tu mám celé dni robiť? Už som sa doma nasedela dosť a teraz sa chcem konečne zabaviť. Tresla som dverami a viac som s ňou o tom nediskutovala.
- Do polnoci nech si doma! Začula som ešte v diaľke.
No to určite! Konečne idem von a o polnoci mám byť doma? Tak nech sníva ďalej. Keď som prišla na diskotéku všetci sa už bavili. Bolo tu strašne veľa ľudí, ale môj pohľad patril len jednému. Keď som ho uvidela, nemohla som sa ubrániť úsmevu na perách.
- Ahoj, kde si toľko trčala? Konečne si tu! Poď niečo si dáme a pôjdeme tancovať. – Kričala na mňa Zuza veselo.
- A to mám akože vypiť naraz? Vieš ja som to ešte nikdy neskúšala!
Bola moja odpoveď na decák vodky, ktorý stál priamo predo mnou. Nakoniec som ju celú vliala do seba a v duchu som prisahala, že to už nikdy neurobím. Potom však prišiel Milan a na spečatenie nášho nového kamarátstva som si musela dať ešte jednu, potom ešte jednu a potom si už toho veľa nepamätám. Spomínam si len ako som tancovala s Milanom, neskôr mi však prišlo zle a prebrala som sa na akýsi krik na záchode. Bol to nejaký chlapec a hovoril niečo o tom, že diskotéka sa už dávno skončila a mám ísť domov. Zdesene som sa strhla a zistila som, že už je pol piatej ráno.
- Kde si toľko bola? Uvedomuješ si koľko je hodín? Ani nevieš aký som mala o teba strach! – kričí na mňa starká, ale ja ju vôbec nevnímam
Jediné, čo v tejto chvíli chcem je ľahnúť si do postele a spať.

21.august 2005
Ani sa mi nechce veriť, že o dva týždne už opäť začína škola. Prázdniny pominuli a ja som ani nestihla zaregistrovať kedy. Po mojom júlovom výstupe bola na mňa starká riadne nahnevaná a ešte dva dni sa so mnou nerozprávala. Keď som sa stretla so Zuzanou správala sa ku mne ako keby ma vôbec nepoznala. Až neskôr som sa dozvedela, že aj ona je zaľúbená do Milana a keď ma videla na diskotéke ako s ním tancujem, robila všetko preto, aby nás rozdelila. Nalievala do mňa toľko alkoholu koľko mohla a potom ma len tak samu nechala spať na záchode. Nakoniec som rada, že to takto dopadlo. Počula som, že celá ich partia zase vyčíňala na diskotéke vo vedľajšej dedine, nad ránom všetci nasadli podnapití do auta a havarovali. Zuzka už možno nikdy nebude môcť chodiť a Milan ten sa zachoval ako totálny zbabelec. Ani raz ju nebol pozrieť v nemocnici, no namiesto toho ju všade ohovára. Neviem, čo sa mi na ňom vôbec páčilo. Človek môže byť krásny navonok, no ak nie je krásny aj zvnútra, nestojí za nič. Napriek všetkému tieto prázdniny boli pre mňa výnimočné. Počas týchto pár týždňov strávených na dedine som sa toho veľa naučila. Naozajstní priatelia sa hľadajú veľmi ťažko. Teraz už viem , že by som ľuďom nemala bezhranične dôverovať a dať sa okúzliť ich zjavom i nezávislými životnými názormi, ktoré tak veľavravne vykrikujú. Viem, že každého musím najskôr dôkladne spoznať, až potom môžem o ňom povedať, či je namyslený, pyšný alebo úprimný a milý človek. Teraz už viem , že všetkých naozajstných priateľov si budem vždy nesmierne vážiť, pretože na svete je mnoho zlých ľudí, ale keď na ňom budem mať čo i len jednu spriaznenú dušu, bude môj život ako z rozprávky.
No a vďaka týmto prázdninám som už jednu takú našla. Je ňou moja starká. Aj keď sme sa mnohokrát pohádali, aj keď mi tak veľakrát išla na nervy, zistila som, že je to obdivuhodná, skúsená, múdra žena, ktorá toho v živote veľa prežila a jej jedinou túžbou vždy bolo a je moje šťastie. Preto som si ju začala oveľa viac vážiť a jej rady si beriem viac k srdcu ako predtým.
- Zdenka, prečo si už tak skoro hore?- opýtala sa ma starká , keď ráno prišla do kuchyne.
- No len som si povedala, že by si si dnes mohla trochu oddýchnuť a ja namiesto teba niečo uvarím a poupratujem......-
Poviedku napísala
Katarína Pružinová