Obsah

Noviny

Generácie Lutilčanov


Výr. scho.O niečom Vám chcem porozprávať. Začalo sa to v nedeľu na výročnej schôdzi Klubu dôchodcov. Začala obvykle privítaním, čítaním správy a návrhom plánu, ale skončila, aspoň pre mňa a tak povediac hlavných aktérov, celkom nečakane. Hodnotili sme uplynulý rok a plánovali budúci, vlastne tento- 2005. Počas diskusie a po nej som začala budúcnosť obce vidieť zahmlene. Netýka sa to rozvoja v zornom poli jej nehnuteľnosti, krásy ulíc, komfortu pre oddych,..... Zahmlievalo sa mi to, čo môžeme zahrnúť pod pojmy obecné spoločenstvo, občania, veľká rodina našich občanov, pod pojem MY všetci, ktorí ju tvoríme.
Tvrdá kritika smerom k mládeži, jej správaniu, definovanému v určitých prípadoch ako vyčínanie za hranicu spoločenských noriem. Aj ja som sa pridala: na margo skupinky, ktorá trávievala v jeseni časť svojich večerov na cintoríne pri dome smútku. Jej správanie nemalo nič spoločné s týmto pietnym miestom. Padli aj veľmi tvrdé slová starostu na činnosť Klubu mládeže. Záver: „ Prečo nezavrieť ten klub?“. Cez krátku prestávku sa išli niektorí do klubu pozrieť. Po návrate rozprávali o tom neporiadku, rozbitom WC, kope smetí pri dverách, o množstve špakov z cigariet, množstve fliaš od alkoholu, ... /foto č.1/ .
Rozhorčenie a lámanie palíc nad našou mládežou stúplo. „ Vedia vôbec rodičia kde sú a čo robia ich deti, ako je možné toto ďalej trpieť,..? Starí rodičia mlčali aj keď už vedeli aj videli a neverili vlastným očiam, .....
Tak sme si my dvaja povedali: „ Tá práve odsúdená mládež sú naše deti, naše vnúčatá, tá duchovno – spoločenská budúcnosť našej obce. Od nás si osvoja záujem o jej rozvoj a fungovanie“.
Ťahalo nás vrátiť sa do klubu a „špicľovať“ akí vlastne sú.
Vstúpili sme. Cez bariéru dymu som stihla zaostriť na dievčinu poťahujúcu si z cigarety. Začali sme sa „predierať do ich kruhov“. Stúpalo napätie. „Prečo si myslíte, že mládež nesmie piť a fajčiť?“ Bojový postoj, ústa som si pravdepodobne zabudla zatvoriť. Nasledovala prestrelka názorov, ale bojový nádych sa pomaly vytrácal, nastúpila diskusia. Postupne sa pridávali aj ostatní. A my sme pochopili. Možno ešte nie celkom všetko ale pevne veríme, že nie neskoro. Máme pre Vás , ktorí ste v Lutile prežili podstatnú časť svojho života, pre tých, ktorí ho práve v plnom pracovnom nasadení prežívate a myslíte si, že pripravujete život pre tých, ktorí tu budú žiť po Vás, pre všetky staré mamy a starých otcov, pre všetky mamy a otcov, pre všetkých občanov lutilských:
Viac vnímajte tých mladých, ktorým sme láskavo vyhradili miestnosť v kultúrnom dome a mysleli sme si, že máme tak od nich pokoj – na večer, popoludnie, na niekoľko hodín.
Možno sa dozviete že: usporiadali z vlastnej iniciatívy lyžovačku na Krahuliach a to vtedy, keď pre nezáujem dospelých nemala šancu sa uskutočniť, zúčastnili sa spoločnej sánkovačky a bolo im fajn,
prispeli kultúrnym programom pre deti, chceli by si sami upraviť predsieň do klubu a opraviť aj to rozbité WC.
Keby sme sa viac rozprávali a počúvali možno by sme sa dozvedeli, čo si mládež myslí o nás, ako nás vníma nastupujúca generácia, ale aj to čo od nás- vás súčasných kormidelníkov, očakáva.
Možno Vás bude konečne zaujímať aj budúcnosť obce a nielen zabránenie zubu času, aby sa nezahrýzal do vášho domu, nielen zvelaďovanie hmotných statkov Vašej rodiny., skrášľovanie Vašich priestorov za vybudovanou ohradou. Že Vás bude zaujímať nielen blaho Vašej rodiny.
Možno že sa začnete zaujímať o dianie v obci, že budete chodiť na verejné zhromaždenia a vyslovíte sem-tam aj svoj názor či podnet, že dokážete svojim potomkom úprimný záujem o ich budúcnosť,
Že aj zvelaďovanie a rozvoj toho spoločného musí byť spoločnou úlohu všetkých, aby prinieslo všetkým úžitok. Hlavne Vašim potomkom. Ich sa týka aj ÚPN- plán rozvoja obce na budúcich 25 rokov, s ktorým sa môžete oboznámiť na OcU a ktorý bude prejednávaný 3.marca.
Verte mi, bol to zvláštne pekný pocit. My sme sa prestali báť o budúcnosť Lutily. Mládež sa definuje cez uznanie, aj keď na začiatku len malých činov. Pochopme to, začnime ju vnímať v novom uhle pohľadu. Dokážme v konaní aj svoju zmenu, najmä vo vytváraní vzájomných vzťahov a záujmu o veci spoločné.
Potom môžeme uveriť a presvedčiť aj iných, že Lutila sa stane skutočným domovom nám aj našim potomkom, že sa oni sem budú nielen radi vracať ale že nebudú ani nadlho odchádzať.
/P.S. : foto z nasledujúceho dopoludnia – bez komentára ! /
Ing. Ľudmila .Pomothyová

 

Záber z KLubu mladých - bez komentára klub mladých fľaše.jpg (154.3 kB)

Záber z priestorov Klubu mladých v Lutile klub mladých.jpg (105.2 kB)