Daniel Šovc
Kiež nám dá oči plné slnka
a postaví most k človeku
a aby domov ako prístav
otváral náruč odvekú.
Aby nám podal krajec chleba,
keď unavení po práci,
stretnú sa deti s matkou, otcom,
zo školy prídu prváci.
Aby sme našli tichý potok
a dúha vyšla po daždi,
zem podala nám čistú dlaň,
v nej dar, čo kriesi, nevraždí.
Aby sa každý zmenil v brata
a ľudstvo v jednu rodinu,
aby meč stratil svojho kata
a zvon znel ponad dedinu.
Spev vďaky, lásky, aby znel,
aby sme srdcom poznali,
že aj list čo sa rosou chvel,
nebesá z lásky poslali.