Ako poľovník si občas zaspomínam, porozprávam zážitky, pošomrem na všetko a všetkých, čo škodí zveri a poľovníctvu. Ale sú veci príjemné, ktoré našťastie prevládajú nad nepríjemnými.
Tohtoročná zima je od roku 1982 určite najsilnejšia a pre zver najkrutejšia. Vysoká snehová prikrývka, čo je však najhoršie, vytvorila sa hrubá zamrznutá kôra a zver sa nemôže dostať v poli k potrave. Repka a oziminy sa stali nedostupné pre zajace, srnčiu ale aj vysokú zver. Zver sa stiahla do lesa alebo v poli do remízok a hladuje. Potravou sú jej nezdrevnatené výhonky, pupene drevín, černičie a malinčie. V tomto období zver lúpe mäkké listnáče ako je osika ale môže poškodiť aj porasty smreka, dúglasky a jedle. Nie je toho veľa, čo jej môže byť na obživu.
Teraz je obdobie aby pomohli poľovníci. Treba prekonať možno tri týždne a zvieratá
si budú môcť nájsť potravu sami. Denne vynášame krmivo do Ludáne, na Pažíky, pod Keluhu, nad Búrovie, do Goláňovej medzi na Puškárovo ale aj inde. Podľa stôp a ležísk vieme koľko zveri tam chodí. Nemám väčšiu radosť, ako keď vidím na krmelisku päť bažantov alebo tri kusy srnčieho. Minulý týždeň som videl nad Búrovím štyri prasce. Na Puškárovom poli na krmive boli dva diviaky, radšej som sa vrátil. V Ludáni k dolnému krmelcu chodia dva jelene a dvanásť kusov holej. Seno im tohto roku veľmi nechutí, zobrali zatiaľ len asi tretinu krmelca, ale zato jačmeň s kukuricou vyzbierajú každú noc úplne dočista. No a že ako viem koľko ich tam chodí? Vysoká, keď sa nažerie a má kľud, zostane ležať pri krmelci. Stačí spočítať čerstvé ležoviská a viete koľko zveri kŕmite. Jelenice od jeleňov odlíšite tak, že jelene ležia zvlášť a majú oveľa väčšiu okrúhlu stopu.
Tohto roku sa pristúpilo celoštátne k vakcinácií diviakov proti klasickému moru ošípaných. Robí sa to po vzore nemeckých poľovníkov, ktorí s tým majú dobré skúsenosti. Ak niekde vypukol mor, vždy boli na vine diviaky. V súčasnom období susedíme s okresmi, v ktorých je mor ošípaných. V okrese Prievidza bol zistený u domácich ošípaných a v okrese Zvolen u diviakov. Dúfajme, že u nás to nevypukne.
Podľa nariadenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy dňa 19.2.2005 sme vyložili
na všetkých krmeliskách celkom 260 návnad s vakcínami proti klasickému moru ošípaných. Vakcína je účinná asi 21 dní a po požití má u diviaka vyvolať vytvorenie protilátok. Takéto kampane sa budú robiť ešte v marci a ďalej najbližšie tri roky. Týmto by sa malo dosiahnuť, že už nebudú zdrojom nákazy klasického moru ošípaných diviaky z volnej prírody.
Lutilský chotár je malý poľovnícky zázrak. Napriek blízkemu okresnému mestu, prítomnosti viacerých záhradkárskych osád, motokrosu a iných aktivít je tu dostatok zveri. Podarilo sa zastaviť úbytok bažantov a zajacov, zvýšili sa stavy vysokej a diviakov. Srnčia zver je tu tradične dobre zastúpená, avšak trofejová kvalita zaostáva. Treba s tým niečo urobiť. Možno obohatené krmivo o minerálne látky ? Viacej solísk ? Uvidíme.
Najviac nás poľovníkov trápi spolunažívanie nás ľudí a zveri vo volnej prírode. Viete si predstaviť čo urobí srnčia alebo jelenia zver na Vale, na Pažítkach a Kratinách, keď prebehne večer s obrovským rachotom snežný skúter? Začne utekať. V hlbokom snehu sa namáha, zadýcha, zahreje, vzápätí počas nočného mrazu oslabený organizmus zachváti zápal pľúc. Podobne je to s terénnymi motorkami, ktoré už nielen v lete, ale aj v zime jazdia nad Búrovím, na Vale, pod Závozom a po celom revíri. Nestačí vyhradený okruh pre motokros?
Chovatelia psov, jazdci na koňoch všetci sa idú vyvenčiť hlavne cez víkend. Pohybujú sa po lúkach a lese mimo ciest, bez ohľadu na to komu pozemok patrí. Niekedy si myslím, že by ozaj mohli brať ohľad na zver a cvičili na vyhradených priestranstvách. Veď okrem nich a ich miláčikov sú aj poľovníci ktorí za revír platia.
Záverom Vám sľubujem, že ak sa zlepší spolunažívanie obyvateľov Lutily s poľovnou zverou, tak Vám rozpoviem najkrajšie poľovnícke príhody.
D. Hronský