Vianoce - čas pokoja, viery, lásky a nádeje

Vianoce - čas pokoja, viery, lásky a nádeje

Na adventnom venci horeli štyri sviece tak ticho, že bolo počuť ako začali hovoriť. Prvá svieca si vzdychla a povedal: „Volám sa pokoj. Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny pokoj nedodržujú.“ Jej svetlo bolo stále menšie až nakoniec úplne zhaslo. Svetlo druhej sviece zakmitalo a svieca povedala: „Volám sa viera, som ale úplne zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá cenu, aby som svietila.“ Prievan prešiel miestnosťou a svieca zhasla. Ticho a smutne sa k slovu prihlásila tretia svieca: „Volám sa láska. Už nemám silu, aby som horela, ľudia ma odstavili stranou, vidia len sami seba a nikoho iného, ktorého by mohli mať radi.“ A s posledným zachvením zhaslo i toto svetlo.
Vtom prišlo do miestnosti dieťa, pozrelo na veniec a na zhasnuté sviece a povedalo: „Vy predsa musíte svietiť!“ A skoro začalo plakať... Vtom sa k slovu prihlásila štvrtá svieca a povedala: „Nebol sa, pokiaľ je svietim, môžeme rozsvietiť i ostatné sviece. Volám sa nádej.“ Zapálilo dieťa od tejto sviečky zápalku rozsvietilo ďalšie tri sviečky...
Plameň nádeje by nemal nikdy v Tvojom srdce zhasnúť a každý z nás by mal plamene pokoja, viery, lásky a nádeje neustále udržovať.
Želám vám milostiplné vianočné sviatky. Nech sa narodený Ježiš narodí i vo vašich srdciach a naplní vás jasom svojej slávy, aby pokoj, ktorý zvestovali anjeli, zavládol vo vašich vzťahoch. Nech úsmev, ktorý sa určite objaví na vašej tvári, zvestuje celému svetu radostnú zvesť o narodení Krista pre každého človeka.

Ing. Michal Slašťan
farár

 

koniec roka je čoraz bližšie...
Staré spomienky zostanú v nás,
rodia sa predsavzatia,
život ďalšiu knihu píše.
Pokojné Vianoce a veľa šťastia v Novom roku
všetkým občanom aj vzdialeným rodákom praje Lutilský prameň