Fašiangy

Tohto roku popolcová streda prišla veľmi rýchlo. Už 5. februára bola posledná sobota na vybláznenie pred 40 dňovým pôstom. A tak ako každý rok i tento sa dedinou rozliehal zvuk dychovej hudby a spev a šantenie masiek. Fašiangovníkov neodradila ani tuhá zima, ktorá najväčšie problémy robila hudobníkom.
No a v nedeľu samozrejme zábava pokračovala v sále kultúrneho domu. I keď možno tuhá zima odradila občanov prísť do kultúrneho domu, tí čo tam boli isto, podľa dobrej nálady, neľutovali.
Členky Občianskeho združenia Lutilienka pripravili program z prostredia našej Základnej školy s materskou školou. Pani riaditeľka (Zuzka Malová) hneď na začiatku vykonala zápis detí, aby mala od rodičov aj nejaké sponzorské na školu (či pre seba?). Keď sa deti, ktoré prišli na zápis predviedli, či už spevom alebo básničkami,a na zápise neboli hocijaké deti, ale napr. Mirka (Marienka Schmidtová), Esterka (Vierka Nárožná) a nemohol chýbať ani Mirko (Jarko Loučičan). Prítomní v sále sa zúčastnili niektorých vybraných vyučovacích hodín, ako napr. chémie, kde pán učiteľ predvádzal rôzne chemické pokusy, škoda, že sa mu ani jeden nevydaril. Zato však jeho výzor bol bádateľsko-chemický. Statný, vysoký telocvikár (Eva Hromádková), nielenže precvičil deti, ale hlavne pani riaditeľku, ktorá bola z jeho postavy priam užasnutá.
Dramatický krúžok zložený z mladých (Márius Mikuš, Evka Schmidtová, Katka Boldišová, Petra Nárožná, Saša Lustigová) predviedli klasickú rozprávku Popoluška v modernom poňatí.
No a v takej škole nemohli chýbať hostia zo zahraničia, tento raz z Ruska, ktorí sa prišli do našej školy podučiť. Aby sa pani riaditeľke zavďačili zatancovali jej národný tanec, v ktorom účinkovali matriošky a statný kozák na melódiu známej ruskej piesne Kalinka.
Potom sa rozprúdila veselá zábava všetkých prítomných v maskách i bez masiek. Dychovka hrala a všetci tancovali až kým neprišiel čas pochovania basy. Smútočný sprievod na čele ktorého išla smutná manželka, potom milenka a ďalšia smútiaca družina vpochodovali do sály a nariekali a nariekali, niektorých museli aj kriesiť živou vodou. Fašiangový farárko zaspieval dolóres, dolóres, všetkých prítomných pokropil, smrtka ladne prechádzala pomedzi prítomných a kosou sa im hrozila a náš kostolník vybral aj nejakú korunku, aby sa mohli splatiť nakúpené oblečenia a masky účinkujúcim.